Ochutnávka Tuzly

Tuzla je mesto, ktoré kebyže hľadáte na mape, nájdete ho v Bosne a Hercegovine... na Balkáne. Že vraj je to tretie najväčšie priemyselné mesto v Bosne. Mesto je úzke a dlhé, má vyše 120 000 obyvateľov a je zasadené medzi zalesnenými kopčekmi. Vlastne celá Bosna a Hercegovina je samý kopec, pričom jedna Bosniačka nám povedala krásny citát jedného spisovateľa z Bosny, ktorý znel v tom zmysle, že ak by sa vyžehlili všetky kopce Bosny a Hercegoviny na rovinu, bola by to najväčšia krajina na svete. Ľudia sú tu inak milí, aj keď je cítiť, že ešte nie sú celkom zvyknutí na akýsi turizmus - teda premotivovaných ľudí, ktorí všetko fotia. Ak sa pýtate, prečo sme leteli zrovna do Tuzly, čo také sa tam dá robiť... tak odpoviem rovnako ako odpovedajú všetci návštevníci tohto mesta v ktoromkoľvek inom článku, ktorý nájdete na internete - môžte sa tu korzovať, môžte sa tu kúpať - je tu jediné slané jazero v Európe a môžte tu jesť. A práve o jedle bude tento článok. Samozrejme, nedalo sa ochutnať všetko, žiaľ, 3 dni sú málo na to, aby ste do seba natlačili balkánsku kuchyňu, ale tak napíšem aspoň pár postrehov.=)

Ak sa tunajšieho spýtate, čo určite musíte ochutnať, každý vám odpovie, že určite čevapi, teda čevapčiči. Čevapi je mleté mäso, tvarované do malých šúľkov. Tie sa podávajú v plochom, kysnutom a veľmi hutnom chlebe - tzv. somun. Je to ako pita chlieb, ktorý kúpite u nás v obchode, avšak tento je vždy čerstvý, robený na ohni, takže je mäkký, nafufňaný a rovnako ako mäso, má výraznú dymovú chuť. Inak vôňa či chuť dymu, zadymené ulice, to je veľmi typické. Z komínov sa dym valí už od rána, a verte mi, že to nie je kvôli vykurovaniu domov.=D

Čevapi so všetkým, čo k tomu patrí - aj jogurt.=D

Čevapi sa potom podáva so surovou, nakrájanou bielou cibuľou. Musím povedať, že toľko surovej cibule som nezjedla hádam za posledných 5 rokov.=D Spolu s cibuľou môžte dostať aj kajmak. Ak ho nedostanete, vypýtajte si ho! Bosniaci ho opisujú ako talianske mascarpone, len kyslastejšie, alebo tiež ako super tučnú smotanu - podiel tuku vyše 50 percent. Ja som sa kajmakom tlačila jedna radosť... že je to tak tučné som našťastie zistila až cestou domov v lietadle.=D V každom prípade, je to veľmi svieže a neuveriteľne sa to hodí ako k mäsu, tak aj ku chlebu.

Sarajevské čevapi v typickom kysnutom chlebe s cibuľou a kajmakom

Najlepšia čevapčičárňa v Sarajeve - Cevabdzinica Zeljo

Tiež si môžte vypýtať ajvar, ktorý sa vyrába z pečených paprík. Opäť veľmi osviežujúce a veľmi sa to hodí k danému jedlu. Od domácich sme ďalej odpozorovali aj to, že k jedlu si objednávajú pohár kyslého mlieka - na štýl nášho cmaru či acidka. Neviem z akého dôvodu ho pijú oni, ale mne tá kyslá svieža chuť veľmi pasovala k zadymenému mäsu a hutnému pečivu. Určite odporúčam!

Čevapi inak môžte v anglickom menu nájsť aj ako "kebab" a pljeskavicu ako "hamburger". Odporúčam preto radšej čítať zároveň anglické aj domáce menu, najmä ak nie ste, tak ako ja, zbehlí v balkánskej kuchyni resp. v názvoch jednotlivých jedál. 

No a pljeskavica je vizuálne veľmi podobné čevapi, akurát sa nerobia šúľky, ale jedna väčšia mäsová placka. K tomu opäť dostanete chlieb a cibuľu. Ďalším rozdielom by malo byť to, že sa používajú iné druhy mäsa, ale v prípade mletého mäsa tie chute veľmi rozlíšiť neviem.;) To už nechám na odborníkov.=D 

A tieto dve jedlá tvoria základ ponuky hádam úúúplne každej reštaurácie. Aj domáci tlačia najmä tieto dve jedlá.=D

Najlepšie čevapi som potom jedla v reštaurácii v Sarajeve, kam sme si odskočili na jednodňový výlet. Reštaurácia bola plná domácich a doslova to tam bzučalo ako v úle. Nikto tam nesedel len tak, každý sa prišiel len najesť a hneď ako dojedol, uvoľnil miesto ďalším ľuďom, ktorí netrpezlivo čakali medzi dverami. Stôl ste samozrejme nemali pre seba, ale prisadol si k vám kto mohol, len aby si našiel malé miestečko, kde by sa mohol najesť.

Pljeskavica v Taverne s tunajším nefiltrovaným pivom

Čo som inak mala v pláne ochutnať zo slaných jedál je grah, čo by mala byť fazuľová polievka s mäsom (v ponuke som ale našla aj bez mäsa), palenta - polenta s kajmakom a oškvarkami a mnohé, mnohé ďalšie.

Pre mňa sú potom samostatnou kapitolou pekárenské výrobky. Tak ako všade na Balkáne, aj tu fungujú malé pekárničky - "pekara" - s obrovským výberom rôznych výrobkov - od plnených sladkých taštičiek, cez rôzne slané koláče až po... burek! Čo je slaný koláč z krehkého lístkového cesta. To je plnené mäsom a stočené do špirály. Existujú rôzne ďalšie variácie na takýto slaný koláč a tie majú potom rôzne názvy. V zásade ale môžte nájsť slaný koláč plnený syrom, špenátom a Bosniačka, ktorá s nami letela, hovorila, že existuje aj zemiakový burek, ktorý ľúbi jej manžel z Čiech, pričom sa vždy smeje, že zemiakový burek, to je také české.

Skrátka ja tieto pečené dobroty môžem a určite odporúčam neobchádzať ich len preto, že nespĺňajú vaše diétne požiadavky či "nezapadajú do vašich makier". Jedzte! U nás také nenájdete ;). Čo ma inak privádza k cene. Jedlo je tu vo všeobecnosti lacné - minimálne oproti bratislavským cenám. Za 2-3 eurá kúpite pečiva a pečiva... až mám hrôzu z toho, keď si spomeniem na fakt, že za dva obschnuté a dopekané zemiakové pagáče dávam bežne 1 euro a 80 centov!!! 

V pozadí "pekara Hukič" - pekáreň, hneď oproti nášmu ubytovaniu. V garáži vypekali a vedľa v predajni predávali... a na poschodí bývali.=)

Pekárenské výrobky. Vedľa bol vyložený burek. Vedia ho tu predávať aj na kilá.=D

Sladkosti sú potom podobne ako tie turecké, extrémne sladké. Napokon sú aj tureckom ovplyvnené. Nám sa podarilo ochutnať ružicu, čo je sladkosť podobná baklave, akurát cesto je stočené do špirály. Tá naša ružica nemala pistáciovú plnku, ale použité boli vlašské orechy. Celkove baklava tu má rôzne podoby - čokoládová, s lieskovými orechmi, s mandľami... všetko výdatne máčané v sladkom, lepkavom sirupe. V sirupe potom pláva aj iná sladkosť - tulumba - teda vyprážané cesto zaliate sladkým sirupom. Mne toto cesto veľmi pripomínalo naše cesto na venčeky.

V hornom rohu ružica, dole tulumba

Čo sa týka kávy, to máte tak... pred cestu som čítala rôzne názory na internete - kávu tu majú buď dobrú alebo úplne zlú. Nikto však nekonkretizoval akú kávu má vlastne na mysli. Ak ide o kávu "západného štýlu" typu presso a podobne - nájdete tu aj takú - mne osobne nechutila. Tak ako takmer všade na Balkáne (alebo minimálne v Slovinsku a v Bosne=D), skoro každá kaviareň (asi tak 90 percent) pripravuje kávu značky Július Meinl. Možno ani tak nie je problém v samotnej značke ako v tom, že takú kávu skrátka nevedia pripraviť. Priveľmi vodová, nevýrazná... skrátka nie je dobrá.
Ak sa však bavíme o tureckom type kávy, to je už iná reč. Taká káva sa aj tu podáva klasicky v džezve s dvoma kockami cukru a v menu ju nájdete ako bosanska kahva. Od tej tureckej sa že vraj trocha líši v príprave a podľa môjho názoru je chuťovo jemnejšia ako tá z Turecka.
Z nápojov odporúčam ešte ochutnať čerstvú šťavu z granátového jablka. Ak dobre pohľadáte, nejaký stánok nájdete aj na ulicicach. My sme tak našli jeden stánok v uličke v Sarajeve. Šťava je veľmi osviežujúca, sladká a trocha horká zároveň.

Bosanska kahva

Balkán je jediné miesto, kde nájdete v ponuke kaviarní šumienku. Volá sa Cedevita a je to do oranžova sfarbený prášok - šumienka, ktorú vysypete do pohára, necháte rozpustiť a zamiešate. S Cedevitou som sa prvý raz stretla v Chorvátsku, takže myslím, že pre mnohých je to známa vec. Pridanou hodnotou tohto nápoja je inak to, že obsahuje viaceré vitamíny. Osobne ju veľmi rada pijem po "piatočnom pivku".=D
Keď už sme pri pive, v Tuzle odporúčam piváreň Taverna. Je to veľmi príjemný priestor, dobre tam varia, ceny sú príjemné a varia si tam pivo - odporúčam teda to domáce nefiltrované. Chuťovo je veľmi jemné. V piatok večer sme navyše vystihli aj živú hudbu - teda balkánsku muziku, do rytmov ktorej tlieskali domáci ... a ja.=D Malo to skvelú atmosféru.

Cedevita - vysyp, zamiešaj a pi =D

Toľko teda v skratke o Tuzle a jedle, na ktorom si tam môžte pochutiť. Ak máte radi "gastronomické výlety", určite túto destináciu nevynechajte. Je tu toho veľa, čo ochutnať... musím sa však priznať, že po týchto 3 dňoch jedenia som sa neuveriteľne tešila na niečo ľahšie - taký šalát s kuracím mäsom mi v pondelok na obed, keď sme sa vrátili, padol neuveriteľne dobre.=D A celkom sa aj čudujem, že pri takomto spôsobe stravovania nie sú domáci... obéznejší.=D Ja by som po toľkom pečive a kysnutom chlebe určite bola.=D

A čo vy? Zavítali ste do niektorej balkánskej destinácie resp,. čo by ste odporučili ochutnať ako ďalšie z tejto kuchyne? Ďalší víkend totižto letíme do Prištiny a odtiaľ na jeden deň do Skopje.=D
BB